Slovenská republika: Darina Kvetanová – Dlhý funus dedinských obchodov s potravinami. Niekde bojujú, inde to vzdali (Local politics and institutions)

Nákupné centrá, kde nájdu ľudia všetko pod jednou strechou, pohlcujú malé dedinské obchodíky. Taká je dnes mienka spoločnosti. Aby sme ju mohli potvrdiť či vyvrátiť, vybrali sme sa do dedín v okolí Trnavy.

Auto najskôr zaparkujem v Dolnej Krupej pred Jednotou. V obchode je pomerne rušno. Štyri predavačky, zo desať zákazníkov, vedúca predajne Adriana Kováčová práve preceňuje tovar.„Chodí k nám pomerne dosť ľudí,“ konštatuje. „Sortiment máme podobný ako hypermarkety. Snažíme sa ľuďom na malom priestore ponúknuť čo najviac. Lákame ich aj na akciové ceny,“ menuje najlepšie marketingové ťahy predajne. Jednota bola kedysi orientovaná prevažne na vidiek, v mestách bolo jej prevádzok menej. Tam, kde obchody s touto značkou pre nízke tržby nezanikli, zostali im ľudia verní. „Zákazníci tu najčastejšie nakupujú mliečne, pekárenské, mäsové výrobky, lahôdky a ostatné sa k tomu pridruží,“ hovorí Kováčová. Obchod vraj donedávna nemal v dedine najlepšiu povesť. Popoludní v ňom už ľudia pečivo nedostali. Teraz ho objednávajú viac a vidia tak spokojnosť zákazníkov. Taktiež začali výrazne zlacňovať tovar, ktorý si to zaslúži. Napríklad zeleninu, ak už nie je najčerstvejšia. Aký má Jednota v Dolnej Krupej mesačný obrat? „Dosť vysoký. Zaokrúhlene aj cez 30-tisíc eur,“ hovorí vedúca. Obchod si na seba musí zarobiť. Inak by neuživil štyri a pol človeka. „Štyria zamestnanci na plný, jeden na polovičný úväzok. To je akurát,“ konštatuje Adriana Kováčová.

Nákup až domov

V susednej, no omnoho menšej Hornej Krupej, je to o inom. Helena Vajgelová vedie obchod uprostred obce už dvanásť rokov. „Roboty je málo. Aj ľudí. Mladých tu veľa nežije, do obchodu mi chodia hlavne dôchodcovia. Jednoducho, slabá kúpna sila,“ konštatuje. Stojím pri dverách v predajni a sledujem babičku Annu. Do košíka nakladá pečivo, mlieko a pivo. Vypýta si ešte syr. Pani Helenu pri odchode prosí, aby jej nákup priniesla domov. Ona ho už neuvládze. Vedúca predajne súhlasí. Toto by sa vám v hypermarkete asi nestalo. O chvíľu vstupuje pán s lesklými očami. Vyberá peňaženku a zaplatí za čučo. Ešte trochu pošomre a spokojne odchádza. Tržba v tomto obchodíku je asi sedemtisíc eur. Náklady sa často šplhajú do podobnej výšky. „Mne a mojej zamestnankyni tak veľa nezostane. No nejako to tu už dobojujeme,“ dodáva Helena Vajgelová.

2013-03-18-05.44.07_3b838b052de78ed20616c4a762ed0d54

Pani Anna by sa bez malého vidieckeho obchodíku nezaobišla. Nákup jej domov nosí majiteľka potravín.

2013-03-18-05.45.21_656e6dcca35d2d7bb90fa154e0fe347b

Helena Vajgelová prežíva napriek malým tržbám.

Najvernejší sú susedia

Malá predajňa v rodinnom dome v Lošonci funguje už dvadsať rokov. S predajom je to biedne, hovorí majiteľka Ľudmila Bukovská. Nakupujú vraj u nich len susedia. „Sme na hornom konci, ľudia z dolného si zájdu radšej do susedných Smoleníc, kam ich odvezie autobus. Sem by to babky mali ďaleko.“ Keď obchod otvárali, zákazníkov mali viac. Teraz im ich vraj kradnú hypermarkety a aj preto majú otvorené len do jedenástej a na dve hodinky podvečer. Najviac sa tu predáva pečivo, mliečne výrobky, alkohol a zlacnený tovar. Predajni by možno pomohlo lepšie označenie. Ulicou som prešla trikrát, kým som obchod našla. „Miestni o nás vedia, cudzích tu veľa nemáme, nanajvýš v lete,“ argumentuje majiteľka. Ani ďalším podnikateľom v Lošonici sa veľmi nedarilo. Vo veľkej budove uprostred dediny už skrachovalo niekoľko prevádzok s potravinami, zatvoriť tu museli aj reštauráciu. A to už je čo pri slovenských pomeroch povedať.

2013-03-18-05.47.16_e5838286ce3c635eaa13de8cae98e7d7

Maličká predajňa Ľudmily Bukovskej.

Zostal len šenk

Prichádzam do ďalšej malej dediny, do Naháča. Potraviny vedľa miestneho pohostinstva musela minulý rok Martina Sersenová zatvoriť. Ukončila tak svoj osemročný boj. Na začiatku vraj tržby neboli zlé, v posledných rokoch ale išli stále do mínusu. Do jej predajne chodili nakupovať len dôchodcovia, mladší si radšej doviezli plné auto potravín z mesta. Prežil len jej sused šenkár, ktorý jej priestory prenajímal. V Naháči už fungujú len jedny potraviny, v garáži rodinného domu. Podobným krachom skončili aj malé obchodíky s potravinami vo Vlčkovciach a Paderovciach.

Predsa sa však nájde dedina, v ktorej je obchodník s potravinami úspešný. Dušan Kosnáč zamestnáva v troch obchodoch spolu dvadsať ľudí. „Pred štyrmi rokmi som prvý otvoril v Dolných Lovčiciach. Je to síce malá obec, no obchod v nej chýbal,“ hovorí. O rok nato mal už ďalší v Trnave, potom v Trstíne. Ten je najúspešnejší. Ponúka takmer všetko čo hypermarket, ba ešte viac. Od drogérie cez kuchynské potreby, elektrospotrebiče, hračky pre deti i náradie – hračky pre mužov. Ďalej železo, priesady, kuchynské riady…Kým som na Dušana Kosnáča čakala v aute pred predajňou, kľučku si tu podávali desiatky ľudí. Môže za to vraj poloha Trstína. Chodia sem aj ľudia zo susedných Smoleníc, Bukovej i Bíňoviec. Tajomstvo úspechu? „Pestrý sortiment. Keď ľuďom ponúknete prázdne regály, nič nekúpia. Hypermarkety sú veľkou konkurenciou, no treba sa snažiť. Mňa to baví, mám to po dedkovi, on bol obchodníkom,“ prezrádza Dušan Kosnáč. O tom, že by mal niektorý zo svojich obchodov zatvoriť, nemôže byť ani reči. „Naopak, rozmýšľal som, že otvorím štvrtý,“ hovorí.

2013-03-18-05.48.36_f611c59bff480104ef4e68b99d6d51b0

Dušan Kosnáč je so svojimi obchodmi spokojný.

Text a foto: Darina Kvetanová – Som 27-ročná novinárka. Od tretieho ročníka na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave sa snažím hľadať pravdu v Trnavskom regióne, poukazovať na to, čo ľudí trápi a zároveň na to, čo ich zaujíma. Rada píšem o výnimočných ľuďoch, ktorí prinášajú spoločnosti niečo nové. Myslím si, že práca regionálnych novinárov je veľmi dôležitá, pretože často majú k ľuďom bližšie, ako novinári celoplošných médií, ktorí mnohé veci riešia od stola. Milujem výjazdy do terénu. A je jedno, či hľadám v gumákoch čierne skládky, mapujem v turistických topánkach miestne hory, alebo stepujem na obecných úradoch a domáham sa u starostov, aby mi ukázali zápisnice zo zasadnutia obecných zastupiteľstiev. Som rada, že píšem o ľuďoch a pre ľudí.

2 July 2013